Priekopník spravodajstvo
V dňoch 16.4 – 25.4.2024 sa členovia najstaršej tanečnej zložky DFS Drienka zo Slovenskej Ľupče zúčastnili detského reprezentačného Medzinárodného folklórneho festivalu v Istanbule v Turecku.
Festival bol organizovaný ministerstvom kultúry Turecka a pod záštitou C.I.O.F.F. (Medzinárodnou radou organizátorov folklórnych festivalov a ľudového umenia). Už len účasť na takomto festivale v mene Slovenskej republiky je veľkým úspechom, ale aj veľkou zodpovednosťou. Preto sme sa na festival veľmi dobre pripravili, aby sme mohli čo najlepšie a najdôstojnejší reprezentovať náš súbor, obec, krajinu medzi 21 národmi sveta a vyše 500 ďalšími účinkujúcimi.
Cestu sme naplánovali tak, aby sme využili povinnú 9 hodinovú prestávku v hlavnom meste Bulharska v Sofii. Tam sme navštívili ikonickú katedrálu sv. Alexandra Nevského (postavenú na počesť ruských vojakom), chrám sv. Sofie (podľa ktorého dostala táto metropola názov), mešitu Banja Baši (jedinej zachovanej mešity v Sofii), Sofijskú synagógu (ktorá je najväčšia na Balkánskom poloostrove a najväčšia sefardská synagóga v Európe, má štatút kultúrnej pamiatky), krypty a katakomby pod mestom, sídlo prezidenta (ktoré ako jediné na svete sa nachádza medzi kasínom a hotelom), národné divadlo i sochu sv. Sofie (pozlátenej pravým zlatom). Po návšteve týchto historických pamiatok sme „vyvetrali“ peňaženky v nákupnom centre a aby sme vyskúšali všetko čo doma nemáme, povozili sme sa i metrom a spokojne pokračovali v ceste – smer Istanbul.
Po príchode do cieľa, inak krásneho historického mesta (a nášho 4-hviezdičkového hotela), ktoré je najväčšie v Turecku a druhé najľudnatejšie v Európe (nedávno dosiahli 16 mil. obyvateľov) a rozkladá sa priamo na rozhraní dvoch svetadielov (Európe a Ázii) sme sa rozhodli s ním zoznámiť a „navnímať“ miestny kolorit. Predsa len je to rozdiel predierať sa plnými ulicami ľudí, trúbiacich áut (ktoré sa kde tu ocitnú aj na chodníku), hlukom, zvolávaním do mešít, pachmi, vôňami, kultúrami (prejavenými v odeve). Už to bol prvý zážitok z tejto krajiny.
V nasledujúci deň začínal už oficiálny program festivalu. Hneď v prvý deň festivalu sme boli spolu so všetkými delegátmi z 21 krajín sveta na prijatí u primátora Istanbulu p. EkremaImamoglu. Na miestnu radnicu nás prišla podporiť aj generálna konzulka Slovenskej Republiky v Istanbule p. Soňa Budayová. Bolo to veľmi milé a príjemné stretnutie. Po oficiálnom zahájení festivalu sme sa so všetkými účastníkmi (cez 500 detí) previezli loďou po Bosporskom prielive, ktorý spája Čierne a Marmanské more. Okrem pozorovanie 3 ikonických mostov, historických budov a iných zaujímavých miest sme spoznávali aj rôznu kultúru a tance účastníkov festivalu. Naše deti si na palube zatancovali s Turkami, Poliakmi, Gruzíncami, Mexičanmi, Číňanmi, Srbmi, Kosovčanmi, Macedónčanmi… a mnohými inými, čím mali možnosť sa vzájomne spoznať a zabaviť sa.
V ďalší deň v Istanbule husto pršalo, ale ani to nás neodradilo od návštevy miestneho bazára a Cisterny Basilici. Išlo o unikátnu zásobáreň vody – tzv. vodný palác (ktorá je najväčšou so siete 100 cisterien v Istanbule), ktorý postavili v 6. storočí počas Byzantskej ríše a slúžil ako zásobáreň pitnej vody pre vtedajší Konštantínopol. Má 336 mramorových stĺpov a stavalo ho cez 700 otrokov. V súčasnosti sa využíva ako priestor pre umenie a meditáciu. Jeho návšteva bola pre nás veľkým zážitkom. Poobede sme sa pripravovali na vystúpenie, ktoré bolo kvôli dažďu organizované v divadle. Tu sme sa prezentovali s tancom z Horehronia (nám srdcu najbližším) a svojím umením zaujali ostatných účastníkov festivalu, ktorí nám vyjadrili uznanie.
Na nedeľu bol pripravený galaprogram celého festivalu. Už sa aj počasie umúdrilo a vykuklo slniečko. Celý deň sme strávili v kultúrnom centre, obrovskom amfiteátri (5000 miest na sedenie), kde sme sa pripravovali na našu prezentáciu folklóru. Bola to nielen pre nás veľká udalosť, pretože prišlo množstvo novinárov, televízií a program sa natáčal do priameho vysielania. Veľmi nás tešilo, že naše deti zaujali predstaviteľov médií a robili samé rozhovory, upútavky a fotografie. Ako skúsení profesionáli natáčali promo akcie a so všetkou zodpovednosťou odtancovali vystúpenie pred plným hľadiskom. Po ich výkone sme počúvali, nielen to, že Slovenky sú najkrajšie dievčatá a že máme veľmi šikovných chlapcov (Ukrajinci nás prosili aby ich naučili čapáš), ale dostali sme aj ponuky na ďalšie festivaly. Po vystúpení sme s deťmi zostali na programe akrobatov a ohňovej šou. Bol to pre nás neskutočný zážitok v mnohých ohľadoch. Organizátori majú náš obdiv, ako výborne zvládli nielen technické aspekty vystúpenia (ozvučenie, osvetlenie, priestor…), ale aj organizáciu takejto masy ľudí. Bolo to na vynikajúcej úrovni.
V pondelok sme mali pred vystúpením trošku voľna a to sme opäť využili na návštevu pamiatok Istanbulu. Dostali sme sa do Hagia Sofie (bývalého najväčšieho kresťanského chrámu na svete, ktorý je v súčasnosti moslimskou mešitou a patrí medzi 7 novodobých divov sveta). Navštívili sme aj Sulejmanovu mešitu, bazár a pri Bospore ochutnali typické Istanbulské jedlo – taký rybací „sendvič“. Potom sme sa ponáhľali na vystúpenie, kde sme vystúpili s dvomi tancami z Podpoľania a Horehronia.
23.4. je v Turecku Deň detí. Je to jediný deň v roku, kedy v krajine vládnu deti (vymenia si miesta s poslancami v parlamente). V celej krajine je štátny sviatok a všetci oslavujú. Počas tohto dňa sme boli za účasti vládnych predstaviteľov klásť vence k pamätníku a poobede sme sa spolu s Mexičanmi previezli loďou na miesto vystúpenia. To sa konalo na ostrove Buyukada (Veľkom ostrove), ktorý je súčasťou zoskupenia Princových ostrovov (alebo ostrovov Adalar), ktoré sú súčasťou Istanbulu. Tento ostrov je turistickou destináciou a pódium bolo umiestnené krásne pri pobreží. Popri atrakciách pre deti (kúzelník, bublinková šou…) sme vystúpili s tancami z Balogu a Horných Pršian. Organizátori festivalu nás chválili aj za to, že každý deň sme vystupovali v inom kroji a prezentovali tance a folklór z inej oblasti Slovenska. Po vystúpení sme si s deťmi vychutnali ich typickú zmrzlinu. Bol to pre nás opäť krásny deň a taký „dovolenkový“.
Posledný deň festivalu sme mali „tanečné voľno“ a tak sme mohli „uhasiť“ nákupnú horúčku na najväčšom bazáre v Istanbule. Navštívili sme i moderné digitálne múzeum, ktoré nás poriadne ohúrilo. A keďže za týždeň nie je možné navštíviť všetky turecké pamiatky, rozhodli sme sa ísť do parku miniatúr, kde sa z nich tie najvýznamnejšie nachádzajú na jednom mieste. Ako správni turisti sme neobišli ani bulvár Taksim a na ňom navštívili významný katolícky kostol. Po tomto krásnom programe sme sa pobalili, nastúpili do autobusu a vybrali sa smerom domov.
Avšak nedá nám nespomenúť, že tento úžasný týždeň na festivale by nebol taký krásny, keby sme nemali ako sprievodkyňu našu InciAslan, ktorá nás každý deň vítala s úsmevom a plná energie, súhlasila a pomohla nám vybaviť všetky naše výlety. Vybavila aj nemožné, aby sme všetko postíhali a videli čo najviac mieste v Istanbule. Sme jej veľmi vďační za profesionálny ale najmä ľudský prístup, kedy sme sa my – ako delegácia zo Slovenska stali JEJ priateľmi. Ďakujeme! Ďakujeme aj všetkým organizátorom z CIOFF Turkiye za naozaj výborný festival!
Na tento zájazd by sme nemohli ísť bez podpory (ľudskej i finančnej) nášho zriaďovateľa obce Slovenská Ľupča zastúpenej pánom starostom Rolandom Lamperom a podpory riaditeľa ZUŠ Slovenská Ľupča pánom Rasťom Kašiarom. Ďakujeme aj všetkým rodičom za dôveru, že nám zverili svoje deti do takejto ďalekej krajiny (inej kultúry, iného náboženstva a iných zvyklostí). Sme vďačné, že sme mohli spolu s nimi spoznávať aj takýto – iný svet. Ďakujeme krásne aj spoločnosti Herdabus a našim dvom šoférom Ondrejovi Herdovi a Emilovi Zaťkovi za ako vždy bezpečnú a veselú jazdu. Sme radi, že s nami tvoria našu Drienkovskú rodinu už 11. rok.
A v neposlednom rade ďakujeme našim deťom! Že boli milí a dobrí, že boli hrdí na našu krajinu a tú hrdosť a krásu odovzdávali na vystúpeniach prostredníctvom piesní a tancov, že reprezentovali na úrovni, že sa snažili byť zodpovední, že sa učili byť samostatní, a že sa zomkli v jeden jedinečný kolektív! Veríme, že budú na tento (pre viacerých) svoj posledný zájazd (po 10 rokoch v súbore) spomínať s láskou (k nám i k Drienke). Ďakujeme!
