Na Štefana

Štefánska zábava dnes večer v každom lepšom podniku v meste a snáď v každej obci. Idete aj Vy?

Povedzme si však niečo o histórii a zvykoch.

Štefan – bol svätec, kresťanský diakon žijúci v Jeruzaleme. V roku 33 bol ukameňovaný. Považuje sa aj za patróna koní. Jeho atribútmi sú palma a hromada kamenia.

Roľnícke obyčaje ako obsypávanie zrnom a vinšovanie prijala aj cirkev a vysvetľovala ako pamiatku na ukameňovanie svätca. V tento deň sa ľudia a kone brodili v snehu alebo vode, aby boli celý rok zdraví. V Honte krstné matky roznášali deťom koláče z kysnutého cesta. Vinšovanie a spievanie nositeľom mena Štefan bolo na Horehroní, Spiši a Liptove spojené s poviazaním oslávenca až pokým vinšovníci nedostali pohostenie. Mládenci chodili dievčatá šibať brezovými prútmi, na okolí Myjavy polievať, aby boli zdravé, pekné.

Mládenci za maskované obchôdzky dostali odmenu slúžiacu na usporiadanie štefanskej zábavy, prvej od adventného zákazu. Na západnom Slovensku sa končil služobný rok. Poľnohospodárski robotníci dostávali od hospodára veľký koláč – mrváň. Niesli ho na palici, ozdobený jablkom a rozmarínom ako znak úspešne ukončenej služby a možnosti uzatvoriť novú pracovnú dohodu. Na Záhorí z toho vznikla obchôdzka – chodzení s kouáčem, slameným vencom ozdobeným stuhami. V niektorých obciach Záhoria, Kysúc, Hontu mládenci volili nového mládeneckého richtára a prijímali nových členov do mládeneckého spolku.

Do súčasnosti sa v tradícii uchovávajú návštevy príbuzných, vinšovanie, na strednom Slovensku spievanie pod oblokmi, či skrátené formy vianočných hier.

mp