V dňoch 20.8. – 26.8.2016 sa zúčastnil Detský folklórny súbor Drienka zo Slovenskej Ľupče 10. ročníka medzinárodného folklórneho festivalu v Ohride v Macedónsku. Išlo o jubilejný ročník, na ktorom sa zúčastnilo 12 folklórnych súborov z rôznych častí sveta. Festival sa konal v nádhernom historickom meste Ohrid, pri ktorom sa nachádza známe Ohridské jazero, ktoré bolo spolu s mestom v roku 1980 zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
V meste sa nachádza 365 kostolov, v blízkosti je známy kláštor sv. Nuana a jazero, ktoré ponúka veľa zaujímavých atrakcií.
„Krásne prostredie robilo tento zájazd jedinečným…, ale nebolo to len v krásnej krajine. Výnimočným ho robili ľudia, ktorých sme tu stretli. Organizátori festivalu, ktorí nám umožnili navštíviť a spoznať ich očami túto nádhernú krajinu, možno nám v niečom otvorili oči, aby sme si vážili to, čo doma máme, pretože oni toho až tak veľa nemajú. Ukázali nám, ako sa dá pekne pozerať na spolunažívanie ľudí rôzneho vierovyznania, ako sa u nich rozvíja turizmus a iné, pre nás bežné veci, ktoré v tejto krajine majú pre nich oveľa väčší význam. Najviac sme však na nich obdivovali ich dobrosrdečnosť a ochotu pomôcť, pretože sme to nie raz potrebovali.“ povedala Jana Krížová vedúca DFS Drienka.
„Festivalovú atmosféru dotvárali najmä účastníci festivalu. Skamarátili sme sa s Poliakmi, stretli sme Chorvátov… Na spoločných vystúpeniach sme obdivovali ich národné tance, kroje, piesne a veľmi nás potešilo, keď prišli za nami a pochválili nás. Úspech našich detí však ocenili nielen organizátori, ale aj ľudia, ktorí sa vyslovene pýtali na čas a miesto našich vystúpení, pretože chceli vidieť, čo dokážeme predviesť. A všetkým sme ukázali, že vieme zatancovať tak, že ľudia si spolu s nami podupkávali, pospevovali a počas hudobného čísla zatajili dych a s údivom počúvali. Toto bola pre nás najväčšia odmena za všetky tie nácviky, sústredenia a skúšky, ktoré sme počas roka mali.“ dodala Jana Krížová
Ako prezradila vedúca súboru radi sa podelia o zážitky, ktoré spoločne prežili. Zuzku Patrášovú hneď po príchode k jazeru potešil nádherný pohľad na scenériu jazera pri západe slnka, ktoré sa ponáralo pod vodnú hladinu. Vystúpenia vnímala takto:
„Pre mňa bola jedna z najkrajších chvíľ, keď nás ľudia počas večerného sprievodu zastavovali a fotili si nás. Tešili sa, že nás mohli vidieť.“
Z vystúpení mal zážitok aj Timo Piliarkin:
„Najviac sa mi páčilo posledné vystúpenie, aj keď sme na začiatku mali stres, aby to dobre dopadlo. Ale nakoniec sa nám podarilo tak zatancovať, že sa to aj ľuďom páčilo. Som rád, že som mohol ukázať ako sa na Slovensku tancuje.“
Mima Bacíková to vnímala takto:
„Zájazd sme si užívali hneď od začiatku naplno a s Macedónskom sa nám ťažko lúčilo. Zažili sme neopakovateľné chvíle na pláži. A keď nám vedúci kúpili „vianočný darček“ – jazdu na tobogane a na vodných bicykloch, nevedeli sme od radosti ako sa im poďakovať.“
Maťa Zajaca najviac potešilo:
„Noc pred odchodom nám vtrhli do izby vedúci a ohlásili nám polnočné kúpanie. Voda bola super teplá, lepšia ako v mori, úplne čistá a bola to výborná zábava.“
Tanečníčky Mima a Zuzka obdivovali aj historické pamiatky Ohridu:
„Spoznali sme inú kultúru. Prekvapilo nás zvolávanie veriacich do mešít, ten kultúrny mix, ktorý sme mohli spoznať len vďaka nášmu súboru. A napriek tej rôznorodosti náboženstva, odevu, kultúry sme mali pocit, že ľudia tu v Ohride sú k sebe tolerantní a vychádzajú si v ústrety. Navštívili sme aj nádherné miesto „Bay of bones“, ktoré sme si premenovali na Bora – Bora a obdivovali nádherné výhľady na jazero, vodný svet ale aj predhistoriské osídlenia pôvodných obyvateľov. Dokonca sme sa jednou nohou ocitli v Albánsku, pretože jazero tvorí hranicu s týmto štátom. Najviac z pamiatok na nás zapôsobil kláštor sv. Nuana. Tu sme si uvedomili hodnotu priateľstva a súboru ako takého, že keď v niečo veríme a najmä v samých seba, môže sa nám to splniť. Pretože práve na tomto mieste bola veľmi pozitívna energia, ktorú tu zanechali ľudia, ktorí kostol stavali, ale aj veľmi silná myšlienka o sv. Nuanovi (prvom žiakovi Cyrila a Metoda), ktorého srdce dosiaľ bije v tomto kostole. A aj keď oproti iným zájazdom boli izby početnejšie – o to viac sme si to užili. Otužili sme kolektív a lepšie sa spoznali. Zo začiatku to bolo zvláštne a mali sme z toho zmiešané pocity, ale už po prvej noci sme v tom našli samé výhody, ktoré robili tento zájazd ešte zábavnejším.“
„Preto veľmi pekne ďakujeme ZUŠ v Slovenskej Ľupči a Ivovi Petríkovi za podporu a finančnú pomoc, aby sme mohli do Macedónska vycestovať. Ďakujeme nášmu zriaďovateľovi, obci Slovenská Ľupča, za financie spojené nielen s nákladmi na zájazd ale aj za tie, za ktoré sme mohli nakúpiť kroje a tanečnú obuv pre naše deti, aby sme mali vôbec v čom ísť reprezentovať Slovensko. Taktiež ďakujeme obecnému úradu za dary pre organizátorov festivalu a predstaviteľov mesta. Ďakujeme VÚC Banská Bystrica a nadácii Slovenskej sporiteľne za finančné prostriedky tiež viazané na nákup krojov, ktoré sme k reprezentácii potrebovali. Ďakujeme prepravnej spoločnosti Herda bus a šoférom Ondrovi a Rasťovi za bezpečnú jazdu, ale nielen za to, ale aj za výdatnú pomoc pri presune našej batožiny, výborné disco v buse a objavenie novej zájazdovej hymny. A samozrejme ďakujeme všetkým tým, ktorí nám so zabezpečením zájazdu pomáhali, Martinovi Ťaskovi za sprostredkovanie, Maji Sedláčekovej za lekárničku… a všetkým vám za akúkoľvek pomoc a podporu.“ uviedla Jana Krížová