Priestory Amfiteátra v Banskej Štiavnici, sa dňa 24. augusta 2025, už tradične stali miestom konania benefičného festivalu Osmidiv. Pre osoby s mentálnym a zdravotným postihnutím už 16. ročník koncertu pripravilo Občianske združenie Milan Štefánik. „Inak obdarení“ sa mohli tešiť na skvelú zábavu, hudobných hostí zo Slovenska, ale aj z Čiech. Čakali ich zaujímavé workshopy, či „fakír“ z orientu.
Ale poďme pekne po poriadku. Ráno sme sa prebudili v Banskej Štiavnici do nezvyčajne chladného počasia. Vonku 5° a pocitovo pri severnom vetre snáď aj -5. Čo by sme to boli za dobrovoľníci, keby sme si s tým neporadili. Nahodili sme hrubé mikiny a už je v priestoroch Amfiteátra rušno. Najprv rozdeliť úlohy a potom už každý vie, čo má ísť pripraviť. Rozložiť veľké stany, to je práca pre chlapov. Pod nimi pripraviť stoly pre tričká, kreatívne dielne, to už je práca pre ženskú časť. Nachystať šatne pre účinkujúcich. Pulty pre občerstvenie návštevníkov. A už tradičný gril a kotol na guláš. Čo dodať. Pripraviť farebné tričká, organizátorský tím už ich má na sebe. A môžeme oficiálne otvoriť dnešné podujatie.
Prví diváci schádzajú pomaly po schodoch a z reproduktorov už znie lákavá hudba. Z pódia pozývam do tanca dnes ja - Zumba s Julkou PO. Hudba a tanec sú univerzálnymi jazykmi, ktoré búrajú bariéry. A títo ľudia si tanec užívajú ako nikto. Tak si to poďme skúsiť. Krok na jednu stranu. Potom na druhú. Teraz si skúsime kroky vpred a vzad. Super Vám to ide. Pridáme ruky. Teraz všetci tlieskať. A dáme si aj nejakú divočinu? No k tomu je potrebná i špeci sukňa. Koleso skladieb sa točí ďalej. Tak si poďme podskočiť. A tľapneme si. „ Tie tváre, čo som tam videla pod pódiom, sú tváre, ktoré tu vidím už neviem ktorý ročník, takže som veľmi rada, že sú tu.“ Veď Vám to ide skvelo. Úsmevy sú odmenou. A nielen to. Dáme si spoločné foto. A potom sú tu darčeky. Od „inak obdarených“. Sami ich vyrobili a o to sú vzácnejšie. „Dnes to bolo ako vždy kúzelné. Deti boli perfektné, hneď sa zapojili.“
Na pódiu sa už moderátorského postu ujal Lukáš Latinák. Slovenský herec, glosátor. „Keď vidíte tie rozradostené tváre, tak Vás to tak uzemní na zem, že všetko je v poriadku. Hlavne, aby sme sa my cítili dobre.“ Dnes prišiel svojim humorom pobaviť ľudí v Štiavnici. I keď pôvodne chcel byť sklárom, my sme radi, že nakoniec ho zlákalo herecké umenie. Neostáva na pódiu sám. Pozýva si k sebe organizátora podujatia, Milana Štefánika a Lenku Slniečkovú, ktorá nesie krásny obraz, motív podujatia, ktorý tentokrát namaľovala ona. Kam poputuje jej obraz? Zo Zariadenia sociálnych služieb Domov Márie v Banskej Štiavnici ho prichádza prevziať pani Zuzana Čiašová.
Prvý hudobný hosť je pripravený. Ktože to dnes bude? Poďme ho spolu zavolať. Alan Murín. Medzi mládežou sa snáď nenájde nikto, kto by ho nepoznal. Spevák, skladateľ, hudobný producent a zvukový inžinier. New Pop, Pop, R&B, Hip-hop. I keď na hudobnej scéne nie je tak dlho, získal si už svoje publikum a svojimi textami zo života, o láske oslovil mladšie i staršie generácie. Svojim originálnym štýlom zaujal nielen u nás, ale aj v zahraničí. Dnes si pre nás pripravil úryvky zo svojich najlepších hitov. Dokonca aj novinku, ktorá láme rekordy toto leto. Do rúk si berie mikrofón. Do spevu dáva celé svoje SR Ce. A je čas na Banger leta rádia Európa 2. Novinka a za mňa veľmi pekná skladba Ty a ja. Otázka do publika: „Povedz, či s tebou môžem rátať?“ No jasné. Tak si to odpočítaj. Raz, dva, tri... Ale teraz už Domov. No nie že by nás Alan vyháňal. Je to názov piesne, pri ktorej ho podporil spevom celý Amfiteáter. A skúsime ďalšiu spolu, veď je to jednoduché. Dam, dam dari, dam. Dokola. Dáme si aj hitovku z minulého leta. Okrem Alana na nej spolupracovali Kali a Šorty. Tí tu dnes síce nie sú, ale refrén si môžeme zaspievať všetci. Chcem ti len povedať Mám ťa rád. A to je všetko. Alan bol milo prekvapený reakciami „inak obdarených“. Že tancovali, tlieskali a spievali. „Hrozne krásna energia, krásne sa mi tu vystupovalo.“ Chcel už odísť z pódia, dokonca Lukáš Latinák už ohlásil jeho odchod. Ale publikum sa nedalo. Skanduje ešte, ešte. A tak sa Alan Murín rozhodol dať predsa jeden prídavok. Zasa takú, ktorú poznajú všetci a môžu si ju spievať s ním. Chcem ťa mať. Ale koho? Ako odmenu za skvelú „párty“ si odnáša Alan plnú náruč darčekov. „Ďakujem veľmi pekne za všetky darčeky. To som že vôbec nečakal. Dostal som že stôl darčekov, ktoré boli ručne vyrobené, prenádherné.“
Krátka výmena nástrojov na pódiu a už sa môžeme tešiť na ďalšiu hudobnú hviezdu. Z Čiech k nám dnes prišla Heidi Janků. Spolu s ňou sú na javisku muži v čiernom. Skupina Heidiband. Takmer 45 rokov tvorby, spevu. To už je čo povedať. Okrem speváckej kariéry sme ju mohli vidieť aj v úlohe moderátorky a v muzikáloch. Talent a vzťah k hudbe zdedila po rodičoch, obaja boli hudobníci. „Štartovala“ ale vo folklóre, až neskôr ju zlákal svet Pop music. Na dnes si pripravila zmes svojich naj. „Pro mně to nebyla premiéra. Já na takových akciích zpívám docela často. Nicméně, s kapelou jsme myslím hráli takhle poprvé.“ Počasie sa nám umúdrilo, a tak sa miestami cítime ako Kuře na grilu. Sme na Slovensku, no je tu ako na Tahiti. Žeby za to mohla Změna tlaku? Spev dopĺňa tancom a do spievania zapája i publikum. Texty jej piesní sú spojené so životom. Koncert ozvláštnila i zakomponovaním hovoreného slova, ako vznikali. Jednu z piesní si požičala i od Erosa Ramazzottiho. O český text sa postaral Zdeněk Borovec a dal mu názov Tak se mi vtírej. Jedna pieseň strieda druhú. Haidi si na chvíľu odbehla vymeniť tričko, ale Haidiband pokračuje, aby ju privolali späť k mikrofónu piesňou Ztracený ráj. Pripomenuli si ňou hudobníka, kamaráta, Vaša Patejdla. „Inak obdarení“ sa s nadšením zapájajú do spevu, tanca, tlieskania. Heidi si ich získala na celej čiare. Veď napriek veku, Heidi nestratila nič zo svojho mladíckeho sexepílu. Je to Holka tvrdohlavá. Hneď nám vysvetlila aj ako to robí. Když se načančám. Potom sa podarí aj nádherná Fotka. „Na tomhle nic nezměníš...“ A my sme si jej koncert užili naozaj naplno. „Bylo to strašně milé, strašně příjemné, proto že na těch lidech bylo vidět, že se baví. To je pro nás to nejdůležitější. Poďakovala nám Heidi svojou pesničkou na záver. Dík za tvůj kus ráje. A diváci jej poďakovali množstvom darčekov, ktoré sa jej nezmestili do náručia. „Moc si toho vážím, proto že ty dárky jsou vyloženě určené jako pro nás. a to si myslím, že je moc hezký, když někdo něco vyrábí a myslí na toho člověka.“ „Inak obdarených“ potešila aj tým, že zišla k nim do hľadiska a s úsmevom sa s nimi podelila o fotky do ich mobilov.
Prestávka na výmenu nástrojov. Treba ju využiť. Tento rok to bude napínavé. Prišiel k nám „fakír“ z OZ Rytieri Vir Fortis zo Zvolena. Predviedol úžasnú šou s ohňom. Dokonca oheň aj hltal. Je to podľa Vás nebezpečné? Určite. Neodporúčame skúšať!
Na pódium počas prestávky prichádzajú zástupcovia firmy SPIG. Že ich niektorí nepoznáte? Jednoducho povedané, ak potrebujete poradiť, pomôcť v oblasti kompenzačných pomôcok, môžete sa na nich obrátiť. Radi zodpovedajú vaše otázky a pomôžu.
Teraz je ten správny čas. Na čo? Na odmenu pre „inak obdarených“. Za ich snahu, kreativitu. Veď od začiatku koncertu sa nad hlavami mihotali všelijaké farebné transparenty. Tak poďme vybrať tie najkrajšie. Odnášajú si pekné ceny. Dokonca výherný transparent dostal aj pohár šampióna. No ale nesmúťte ani ostatní. Všetci, ktorí niečo vykúzlili, si odnesú aspoň malý darček.
Už je všetko pripravené a my sa môžeme tešiť dnes na posledného hudobného hosťa. Koho môžeme čakať nakoniec? Beáta Dubasová a skupina Panama. Sami by sme to lepšie nevymysleli, ale po mužoch v čiernom z Heidiband na scénu „pritancovali“ muži v bielom. Popová speváčka, ktorá pôsobí na hudobnej scéne od roku 1985. To už je čo povedať. Mohla by si povedať: Som Večná. Hudba ju lákala už od malička. Brat ju doviedol k prvým vystúpeniam. „Vždy, ak máme čas, vždy prídeme podporiť. Lebo si myslím, že títo ľudia si nás zaslúžia. Našu podporu, našu pomoc.“ Aj Beáta si pre dnešné vystúpenie vybrala tie svoje naj. Takže sme sa mali na čo tešiť. A čím iným by sme mali začať, ako Za dverami mojej izby. Aj texty jej piesní sú zo života. Staršie hity striedajú novšie. Trošku pritvrdí gitara a poďme to tu znova roztlieskať. Cháp ma že aj ja som si išla zaspievať. „Spievalo sa mi veľmi dobre. Títo ľudia cítia srdiečkom.“ Ale aj rozchody riešila Beáta v piesňach. Ten príbeh je preč. Ideme si zatancovať. Poďte rýchlo sem. Potom zasa tam. Šumienky z Polomu sú tu. Kto ich pozval na podujatie? Žeby Prvá dáma? Hudbou sa prenesieme do roku 1989 na Bratislavskú lýru. Cenu novinárov získava skladba Muzikantské byty. A nasledujú ďalšie skvelé piesne. Sme také aké sme. Nikto o tom nepochybuje. Beáta si zaspomínala aj na svoje začiatky. Dievča z reklamy sme tu niekde videli. Krátko vysvetlila aj vznik piesne Účesy. S „hrivami“ svojich vlasov sa na plagáte vtedy objavila spolu s Petrom Nagyom. Rovnako, ako predchádzajúca interpretka, sa už i Beáta Dubasová chystala na odchod z pódia. Ale publikum si všimlo, že jeden hit ešte nebol zaspievaný. A keďže sa už pomaly začína večer, čo iné by to malo byť. Beáta pridala svoju krásnu baladu. Vráť mi tie hviezdy. Spev znie z celého areálu. Veď túto naozaj pozná každý. Veľký potlesk. A znova nádherné darčeky od „inak obdarených“. „To sú skvelé pocity, lebo dali si takú námahu s tými vecami. Ja som tam videla všelijaké nádherné veci. Nádherné veci urobia a verím, že ich to stojí veľa síl, úsilia a dokonca aj nejaké básničky som počula, plagáty. Teším sa z toho, vždy ma to poteší.“
Celé popoludnie bolo naplnené hudbou, tancom. Ale nie len tým. V priestoroch Amfiteátra ste si mohli nájsť aj tvorivé dielne. Čo v nich umelci ponúkali? Tradične enkaustika – maľovanie horúcim voskom, ktorý vie vyčarovať na papieri naozaj zaujímavé obrázky. Maľovanie na plátno, kde Vás sprevádzala naša Paulínka Csápaiová-Triščová. V inej časti ste si našli maľovanie na sadrové odliatky. Dokonca sa nám tu začali ponevierať zvláštne tvory a rozprávkové bytosti. Za to môže maľovanie na tvár. Aby toho nebolo málo, privítali sme i členov OZ Rytieri Vir Fortis zo Zvolena. Každoročne prinášajú svojim príchodom pre návštevníkov návrat do stredoveku. V dobovom oblečení majú pripravené razenie mincí, výrobu kožených náramkov a streľbu z luku. Aby toho nebolo málo, našli ste aj tvorenie tradičného origami z farebného papiera.
A čo dodať na záver okrem veľkého Ďakujeme všetkým, čo tu dnes boli? Snáď len jednoduché: Tešíme sa na Vás o rok, znova v Banskej Štiavnici na festivale Osmidiv.
Zdroj: Občianske združenie Milan Štefánik
